Máme internet.

Páni moji, neviete si predstaviť ten luxus. Práve teraz, ale aj keď budem toto vydanie vešať na internet, budem sedieť v pohodlí svojej izby za stolom, na ktorom bude položený počítač (doteraz býval na posteli, lebo zástrčka vedľa stola prskala) a vôbec...

Sťahovanie: v jednom z predošlých dielov som naznačila, že budovu, v ktorej som bývala, budú rekonštruovať. To sa bude diať už onedlho, no a ja som sa za posledný víkend mala presťahovať do novej izby. Zvládla som to prekvapivo rýchlo za jedno poobedie. Izba sa mi páči viac, je na 4. poschodí, takže si môžem slobodne otvoriť okno, nemám pod ním cestu, a je za ním celkom dobrý výhľad na katedrálu a na mesto. Posteľ bola strašná, ale keďže sa skladá z kovovej konštrukcie a matraca, tak ten matrac som si mohla (dúfam, že mohla:)) vymeniť za ten zo starej izby. Okrem toho mám o poschodie nado mnou jednu z posledných existujúcich češiek, takže nové bývanie sa mi veeeeľmi páči.

Taký jeden Arab: Býval na starej chodbe, a mával veľa školy, takže moc nemal čas hľadať si kamarátov. Ale v jedno osudné popoludnie fungovala platnička na našej chodbe, a obaja sme si šli variť. Odvtedy sme spolu mali jednu večeru, ktorú sme odložili asi 6-krát, lebo vždy jeden z nás nemal čas, a raz sme boli na pizzu. Ujo mi ešte v júli vravel, že si na Arabov mám dávať pozor, a že si treba zistiť, či jedia bravčové alebo nie. S týmto som sa zoznámila v kuchynke, varil si pečienku, aj mi vravel, aké je to tu lacné jedlo...a naozaj, bravčová pečeň je jedno z najlacnejších mias...mies...? Aj na tú večeru sme mali pečienku. A keď sme boli na pizzu, tak mi vraví - vyber takú, kde nie je bravčové mäso, ja to nejem. Aha... a čo sme to jedli na večeru? Kozičku:) Tak sa kamarátim s nebravčovým Arabom (aj som zistila, čo ho motivuje:)) a napriek tomu je úplne normálny. Zatiaľ :p

Voľby: o pár dní budú prezidentské, ale nedávno boli aj voľby do študentského senátu. Ja som sa na ne vybrala aj s mojimi kamarátmi z jazykovky (šikmookými). V Číne voľby neexistujú, takže väčšina z nich bola nadšená touto jedinečnou možnosťou, ja so svojím slovenským nezáujmom o veci verejné som sa len nechala strhnúť. Ale bolo to pôsobivé - čím bližšie sme boli k volebnej sále, tým viac ľudí s prospektami sa s nami chcelo rozprávať, sem tam sa aj "pobili", a boli takí vtieraví:) "Vy ste zahraniční študenti, však? No, tak pre vás..." A boli to fakt neuveriteľné návrhy! Najviac ma zarazil plán jednej (ľavicovej) strany - oni sú veľmi solidárni, chceli by vybojovať štipendiá aj pre zahraničných študentov. No neni to super? Nechceme to aj my? :p ...zabudla som sa ich opýtať, kde skrývajú zlatú baňu :p

Francúzi nie sú kapitalisti. Ja som si to o nich najprv myslela, ale nie sú ani trochu. Zahraničným študentom síce nedávajú štipendiá, ale dávajú im pomoc k bývaniu, čo už je (pre mňa) 40e/mesiac (vybavovanie síce trvá asi milión rokov, ale viac menej to existuje). Na námestí teraz niečo stavajú, a na plote okolo stavby sú fotky šťastných murárov, ktorí sú hrdí na svoje dielo. Na stenách niektorých domov sú napríklad kamenná socha farmára so ženou, dvoma malými deťmi a starým otcom. Ja netvrdím, že sa tomu rozumiem, dokonca si myslím, že sa to ani nedá, ale oni tu fakt majú socializmus. A ešte viacej nerozumiem tomu, ako je možné, že tu to funguje a u nás to nefungovalo.

Mám na to jednu teóriu. Oni tu totiž každú chvíľu majú nejaký štrajk. Niektorí z presvedčenia, ostatní zo solidarity k tým presvedčeným, ale vkuse. Keď som svojim francúzskym kamarátom povedala, že mi mojich 40e/mesiac ešte stále nechodí, aj keď som si podala žiadosť už pred 5 mesiacami, obaja mi poradili ísť tam a urobiť strašný bordel. Oni majú to štrajkovanie v krvi, a keď sa im tu niečo v tom socializme pokazí, tak si to preštrajkujú až do úplného vyliečenia. Mohlo by to fungovať takto?

Pred dvoma týždňami tu mal Pištík návštevu, prišli za ním dvaja kamaráti zo starej univerzity. S jedným z nich som sa bavila o politike. Hovorila som mu, že tomu nerozumiem, že do toho nevidím, a neviem sa rozhodnúť, kto hovorí pravdu. A že to považujem za komplikované nie len preto, že niektorí klamú, ale aj z objektívnych príčin - neviem, ako sa to má riešiť, nie som politik ani ekonóm a považujem to za príliš zložité. On mi na to povedal, že to nie je pravda, že len politici zahmlievajú, aby sa do toho vox papuli príliš nemiešal. Aha, tak keď to nie je komplikované, poďme na konkrétne prípady - čo s Gréckom? No, to je komplikované. Keď mu dáme peniaze, tak mu to nepomôže, treba ho od základu preformovať. No povedzte, pochopím ja toto niekedy?

Okrem toho sme sa boli pozrieť na ďalšej sopke, na ktorú treba stopovať, a zase sme videli prekrásnu hmlu, ale aspoň nefúkal vietor:)

Celý ten týždeň predtým boli prázdniny: nikam som nešla, zostala som u seba a dorábala som domáce úlohy. Ale v jeden deň sme si urobili výlet do Brioude. Je to celkom maličké mestečko s nádhernou atmosférou vidieka, zvedavými obyvateľmi (každý jeden za nami otočil hlavu) a famóznou bazilikou, kvôli ktorej sme tam vlastne šli. Tá bazilika vôbec nie je v strede námestia vystavená na obdiv, ako napríklad sv. Alžbeta v Košiciach. Je síce v strede mesta, ale z tisícich strán je na ňu prilepených tisíc malých domčekov. Takže v plnej kráse sa dá vidieť práve z jedného uhla pohľadu. Všetky ostatné stretnutia sú nutne pomedzi drobné butiky a bankomaty a pekárničky v centre mesta, a bazilika len sem-tam vykukne vo svojej nádhere z úzkej uličky.

Bežkovanie: ďalej pokračujem v retrospektíve - prvý deň prázdnin sme sa boli bežkovať. Bolo to dobré:) Na konci dňa som už vedela, ako sa to robí. Bolo to celkom vyčerpávajúce, ale na druhej strane to spôsobilo, že som zostala iba v tričku a bolo mi krásne teplo. Visačku z lístka (bolo si treba platiť za používanie naznačených trás) nosím ešte teraz na bunde a všade s ňou budím obdiv:)

Tak, za dva-tri týždne za mnou príde Katka, budem mať prvú návštevu:) a potom bude Veľká Noc :) pôjdem domov:) a potom ste tu všetci vítaní:) Nie že by ste doteraz neboli, ale už budem mať po skúškach:)

Ja sa viem lyžovať!!!!!

ja som to nezabudla! Od posledného lyžiarskeho prešlo 6 rokov, a ja sa stále viem lyžovať:)

Pre zachovanie kontinuity: V piatok som sa bola lyžovať. Aj Pištík bol, a on v živote nestál na lyžiach, tak sa zapísal do úplných začiatočníkov. Ja pre istotu tiež...6 rokov nie je málo. Ale ja som to odvtedy vôbec nezabudla:) teda jasné, že som bola vďačná za rýchle zopakovanie, a jasné, že som deprimovala všetkých ostatných začiatočníkov, ale hneď ten deň som už jazdila na ozajstných svahoch s pomou:) Počasie nám vyšlo fantasticky, ráno trošičku snežilo, svahy boli super, aj ma ešte teraz bolia kolená. A ten sneh sa presnežil až do Clermontu, a chvíľu aj vydržal:)

Preskočila som večeru, ktorá bola predtým: Bolo to u Pištíkových spolužiakov, ktorí bývajú solu v byte a majú dvoch zajačikov - takých pekných mojkacích:) večera bola super, aj oni sú strašne príjemní ľudia, a naučila som sa hrať Carcassone. Veeeľmi sa mi to páčilo, a ešte som aj vyhrala. Jediná chybička krásy - zakecali sme sa až do polnoci, a na druhý deň bolo treba vstať skoro ráno a lyžovať celý deň. Ale stálo to za to:) Niekedy ich musím pozvať na halušky:)

Ochutnávka pudingu a krátkometráže: Keď sme sa vrátili z lyžovačky, hneď sme išli na druhú organizovanú večeru, kde som francúzom varila puding. Chutil:) Ale netrvalo to dlho, lebo presne v ten večer bol otvárací ceremoniál krátkej metráže, a skoro všetci tam išli. Inak, neviete si predstaviť rozmery tohoto festivalu...každý deň od predpoludnia do večera beží na 12 rôznych miestach program. Je síce pravda, že každé premietanie (=asi 6 filmov) sa opakuje ešte niekoľko krát, ale to je iba dobre, lebo už teraz sa všetko so všetkým prekrýva a nedá sa vybrať, kam sa chcem ísť pozrieť viac:)

Snežnicový výlet: Nasledujúci deň. Bolo to fajn, ale stačilo mi na veeeeeľmi dlhú dobu. Taká vyčerpaná som sa asi ešte nikdy nevrátila! Kráčali sme po snehu, ktorý ani nebol hlboký, a manipulovať s takými obrovskými šlapkami nebola žiadna sranda. Poslednú hodinu som už nevládala, tak som ich zložila - všetci, čo išli predo mnou, udupali všetko, čo sa kedysi sypalo:) A zrazu som mala pocit, ako keby som nemala obuté vibramy, ale najpohodlnejšie papučky na svete. A ďalej vôbec nechápem, kde brali chalani po celý čas toľko energie, aby mohli pobehovať stále okolo všetkých (oni určite prešli dva razy toľko čo ja) a ešte aj spievať v autobuse cestou naspäť...ja si ani to spievanie nepamätám, ja som ho prespala! Do postele som vliezla o desiatej, a určite som spala ešte skôr, než som dopadla na matrac...

Tak. To bolo kultúry a športu, dnes večer idem na prvú sériu z nášho svetoznámeho festivalu krátkometrážnej tvorby, a potom cez týždeň ešte na jednu alebo dve...

Inak, tie lístky, čo som vyhrala, si bolo treba vyzdvihnúť do 24 januára...keď som to 26 januára zistila, s maličkou dušičkou som tam utekala, či by mi ich ešte nemohli...No problem. Ani sa na mňa škaredo nepozreli, ani len náznak výčitky. Oni sú takí zlatí, termíny im nič nehovoria:) Bohužiaľ to má aj odvrátenú stránku - skúšky som robila pred troma týždňami, a ešte neviem ani jednu známku...nehovoriac o tom, že by som v dohľadnej dobe mala poslať na Slovensko výpis známok.

Slovensko... už je to pár dní, čo som volala na Alma Mater, že ako to funguje s tým predĺžením a štipkom na druhý semester...na 4 pokus mi to zdvihla jedna veľmi milá pani, ktorá ma z prvej pekne po Slovensky privítala na svojej linke (už mi to chýbalo...hneď som pri srdci zacítila, že domov ešte existuje ;p), potom sa ma vrámci snahy zachovať môj kredit pokúšala presvedčiť, že všetko je na stánkach univerzity, a následne mi to bohuvďaka aj vysvetlila na mojom prípade. Prosím vás, ak sa niekedy budete nudiť, tak mi to na tom internete skúste pohľadať - čo všetko im treba poslať, dokedy, dokedy mi oni odpovedia a podobne - ja som asi naozaj neschopá, ja som to nenašla. Mám od nej síce stručnú líniu, ale som strašne zvedavá, kam to schovali:) a keby som sa jej dovolala druhý raz, možno by sa mi aj podarilo dostať z nej viac informácii, ale také Slovenské privítanie...aj dobrého veľa škodí :p

Tak, dalšie pokračovanie v nedohľadne, majte sa zatiaľ dobre a určite sa začnite učiť po francúzsky, aby ste si mohli pozrieť ten film z minulého čísla.

Xavier, what does it mean "fac" in franche?

( Dopredu upozorňujem, že názov tohto čísla po preklade do Slovenčiny stratí všetku pointu: Xavier, čo je to "fac" po francúzsky?)

Ešte mám z domu: 13 medovníkov, balík oblátok, 1 sáčkovú polievku, 12 keksíkov, pol balíka soletkovej strúhanky a 7 žuvačiek. Po odchode prvej várky končiacich slovenských Erasmákov mi zostalo: 1 oranžová deka, 1 vankúš s mačičkami, kopa obrázkov lepiteľných na stenu, 3 vešiaky, kopa jedla, kopa riadov, kopa špendlíkov a dve kopy kozmetiky. Poslední mohykáni odchádzajú v nedeľu. Treba rýchlo nájsť nejakých čerstvých, vysvetliť im, kde sa dá zohnať redukcia na zástrčky, poradiť mobilného operátora a dať im aspoň polovicu z tých kôp, ktoré mi zostali.

Škola: hneď, ako som sa po Vianociach vrátila do Francúzska, ma čakalo skúškové obdobie. V piatok na tri krále skúška z Angličtiny, po ktorej mi prišlo tak zle, že som sa do noci nalievala smectou a použiteľná som bola až v pondelok. Temer najvyšší čas, lebo v utorok boli ďalšie dve skúšky a v stredu ešte jedna. Určite nebudú prihliedať na to, že som Erasmáčka, pretože písomky sme im odovzdávali na takých papieroch so zalepenými menami a opravovanie bude anonymné. Ďalší týždeň sa nám už začal druhý semester, a počas toho som ja mala posledné skúšky - z Franiny. Celkovo mám z tých skúšok taký polovičný dojem, ale keďže stačí doniesť iba polovicu zo zapísaných kreditov, malo by to byť ok.

Druhý semester budem mať dva predmety so spolužiakmi z geológie, to už beží a zatiaľ je to fajn, skončia sa v marci. Potom dve francúzštiny, a v apríli a máji budem robiť niečo ako dvojmesačnú verziu diplomovky. Pôvodne som chcela robiť to isté, čo aj na Slovensku, ale nepodarilo sa mi to :( tak sa aspoň naučím robiť s R-kom, to vyzerá byť celkom užitočný program.

Rekonštrukcia: v posledných dňoch som sa dozvedela, že nám budú rekonštruovať intráky, konkrétne iba našu budovu. Ja sa už výsledného efektu zrejme nedočkám, mňa sa dotkne iba to, že v polke marca sa budem musieť presťahovať do inej izby. Ale aj tak som zvedavá, čo tu zrekonštruujú:) Dajú nám radiátory? Normálne elektrické vedenie? Plastové dosky na záchody? Internet? Pužiteľnú kuchynku? Jeden kohútik na teplú aj studenú vodu? Strhnú zo stien tie pyžamové tapety? :) pochybujem, že zvládnu čo i len polovicu z toho;)

Kultúra: bola som na opere Eugen Onegin, spievanú po Rusky a s francúzskymi titulkami. To bolo veľmi pekné. Ale cez prestávku som sa nebola prejsť, takže z druhej polovice si veľa nepamatám ;) V marci plánujeme ďalšiu, to si dám pozor a pôjdem cez prestávku na prechádzku:)

Výletová kultúra: v januári som zatiaľ nebola na žiadnom oficiálne organizovanom výlete. Buď som nestíhala, alebo už nebolo voľné miesto. Ale boli sme sa pozrieť aspoň za mesto, na také siestové vychádzkové cestičky, a to bolo veľmi pekné. A potom na týždeň prišla Pištíkovi návšteva, kamarátka z Argentíny, tak sme sa s ňou boli pozerať po meste a boli sme aj ...hádajte kde...? Na tej sopke (Puy de Dome), čo je 15km od Clermontu a nechodí tam žiaden spoj:) Bolo treba stopovať. Ale boli sme dve baby a jeden chalan, ideálna kombinácia, takže sme sa bez problémov odviezli tam aj naspäť. Výlet bol krásny, až na vietor a hmlu. Vietor bol taký silný, že sa pred ním ani nedalo ujsť, lebo za behu nás príliš vykácalo do strán (a veru aj za chôdze som zo dve zákruty nezvládla:) a hmla nám obmedzila výhľad na 20m. Ale bol to silný zážitok (hlavne pre návštevu, ktorá prišla zo 40° leta). Ešte sa tam niekedy pôjdem pozrieť:)

Fotky pri Pascalovej soche: tesne predtým, než odchádzala prvá várka Čechoslovákov, sme sa boli fotiť pri Pascalovej soche. Bolo nás 5 dievčat, každá sa vyštverala na jeho piedestál, odvážnejšie až do jeho náruče:) Na tej soche je jedno dokonale strategicky umiestené pero, keby ho tam nebolo, tak by sme sa nikam nedostali. Ktovie, či ho tam póvodca nedal práve kvôli tomu:) No a okrem toho sú ešte pár dní v Clermonte povianočné výpredaje, takže sme sa spolu túlali po obchodoch, obzerali kadečo a ja som si kúpila jedny náušnice.

Jeden dobrý film: ...Fac? Fac is a university, you know, as a faculty...(Fac? Fac je univerzita, vieš, ako "fakulta"...)

:) film sa volá Auberge Espagnole (až na preklepy...), a je veľmi tématický - o Erasmus študentoch. Pozerali sme ho tesne pred jedným odchodom, a fakt sa mi páčil:) Len si neviem predstaviť, ako by som ho pozerala, keby som nerozumela po francúzsky...ten film nie len že sa nedá nadabovať, on sa nedá ani otitulkovať. V pôvodnom znení sa v ňom hovorí po francúzsky, po španielsky, po katalánsky a po anglicky, a v nefrancúzskych častiach sú titulky. Ale kto aspoň trošku viete, pozrite si:) Zhruba je to o 7 ľuďoch rôznych národností, ktorí bývajú v jednom byte, a žijú si svoj Erasmus a veci s tým spojené:)

Ďalšia kultúra: dnes večer idem k Pištíkovím spolužiakom na večeru, nejaké ďalšie typické francúzske jedlo so zemiakmi a syrom, celkom sa teším. Zajtra sa ideme lyžovať, tak držte palce, nech zlomím nanajvýš rekord. A potom večer budem francúzom variť puding:) nech vedia, čo je dobré:) A v sobotu pôjdeme na výlet na snežniciach. Tak sa to tuším volá, také tie tenisové rakety priviazané k nohe, s ktorými sa dá chodiť po snehu. A v nedeľu sa hádam ani nezobudím a budem spať až do pondelka.

Okrem toho sa zajtra v Clermonte začne festival krátkometrážnych filmov, na ktorý som ešte v septembri vyhrala dva lístky. Strašne sa na to teším!

...pokračovanie práve teraz.