Ja sa viem lyžovať!!!!!

ja som to nezabudla! Od posledného lyžiarskeho prešlo 6 rokov, a ja sa stále viem lyžovať:)

Pre zachovanie kontinuity: V piatok som sa bola lyžovať. Aj Pištík bol, a on v živote nestál na lyžiach, tak sa zapísal do úplných začiatočníkov. Ja pre istotu tiež...6 rokov nie je málo. Ale ja som to odvtedy vôbec nezabudla:) teda jasné, že som bola vďačná za rýchle zopakovanie, a jasné, že som deprimovala všetkých ostatných začiatočníkov, ale hneď ten deň som už jazdila na ozajstných svahoch s pomou:) Počasie nám vyšlo fantasticky, ráno trošičku snežilo, svahy boli super, aj ma ešte teraz bolia kolená. A ten sneh sa presnežil až do Clermontu, a chvíľu aj vydržal:)

Preskočila som večeru, ktorá bola predtým: Bolo to u Pištíkových spolužiakov, ktorí bývajú solu v byte a majú dvoch zajačikov - takých pekných mojkacích:) večera bola super, aj oni sú strašne príjemní ľudia, a naučila som sa hrať Carcassone. Veeeľmi sa mi to páčilo, a ešte som aj vyhrala. Jediná chybička krásy - zakecali sme sa až do polnoci, a na druhý deň bolo treba vstať skoro ráno a lyžovať celý deň. Ale stálo to za to:) Niekedy ich musím pozvať na halušky:)

Ochutnávka pudingu a krátkometráže: Keď sme sa vrátili z lyžovačky, hneď sme išli na druhú organizovanú večeru, kde som francúzom varila puding. Chutil:) Ale netrvalo to dlho, lebo presne v ten večer bol otvárací ceremoniál krátkej metráže, a skoro všetci tam išli. Inak, neviete si predstaviť rozmery tohoto festivalu...každý deň od predpoludnia do večera beží na 12 rôznych miestach program. Je síce pravda, že každé premietanie (=asi 6 filmov) sa opakuje ešte niekoľko krát, ale to je iba dobre, lebo už teraz sa všetko so všetkým prekrýva a nedá sa vybrať, kam sa chcem ísť pozrieť viac:)

Snežnicový výlet: Nasledujúci deň. Bolo to fajn, ale stačilo mi na veeeeeľmi dlhú dobu. Taká vyčerpaná som sa asi ešte nikdy nevrátila! Kráčali sme po snehu, ktorý ani nebol hlboký, a manipulovať s takými obrovskými šlapkami nebola žiadna sranda. Poslednú hodinu som už nevládala, tak som ich zložila - všetci, čo išli predo mnou, udupali všetko, čo sa kedysi sypalo:) A zrazu som mala pocit, ako keby som nemala obuté vibramy, ale najpohodlnejšie papučky na svete. A ďalej vôbec nechápem, kde brali chalani po celý čas toľko energie, aby mohli pobehovať stále okolo všetkých (oni určite prešli dva razy toľko čo ja) a ešte aj spievať v autobuse cestou naspäť...ja si ani to spievanie nepamätám, ja som ho prespala! Do postele som vliezla o desiatej, a určite som spala ešte skôr, než som dopadla na matrac...

Tak. To bolo kultúry a športu, dnes večer idem na prvú sériu z nášho svetoznámeho festivalu krátkometrážnej tvorby, a potom cez týždeň ešte na jednu alebo dve...

Inak, tie lístky, čo som vyhrala, si bolo treba vyzdvihnúť do 24 januára...keď som to 26 januára zistila, s maličkou dušičkou som tam utekala, či by mi ich ešte nemohli...No problem. Ani sa na mňa škaredo nepozreli, ani len náznak výčitky. Oni sú takí zlatí, termíny im nič nehovoria:) Bohužiaľ to má aj odvrátenú stránku - skúšky som robila pred troma týždňami, a ešte neviem ani jednu známku...nehovoriac o tom, že by som v dohľadnej dobe mala poslať na Slovensko výpis známok.

Slovensko... už je to pár dní, čo som volala na Alma Mater, že ako to funguje s tým predĺžením a štipkom na druhý semester...na 4 pokus mi to zdvihla jedna veľmi milá pani, ktorá ma z prvej pekne po Slovensky privítala na svojej linke (už mi to chýbalo...hneď som pri srdci zacítila, že domov ešte existuje ;p), potom sa ma vrámci snahy zachovať môj kredit pokúšala presvedčiť, že všetko je na stánkach univerzity, a následne mi to bohuvďaka aj vysvetlila na mojom prípade. Prosím vás, ak sa niekedy budete nudiť, tak mi to na tom internete skúste pohľadať - čo všetko im treba poslať, dokedy, dokedy mi oni odpovedia a podobne - ja som asi naozaj neschopá, ja som to nenašla. Mám od nej síce stručnú líniu, ale som strašne zvedavá, kam to schovali:) a keby som sa jej dovolala druhý raz, možno by sa mi aj podarilo dostať z nej viac informácii, ale také Slovenské privítanie...aj dobrého veľa škodí :p

Tak, dalšie pokračovanie v nedohľadne, majte sa zatiaľ dobre a určite sa začnite učiť po francúzsky, aby ste si mohli pozrieť ten film z minulého čísla.

Xavier, what does it mean "fac" in franche?

( Dopredu upozorňujem, že názov tohto čísla po preklade do Slovenčiny stratí všetku pointu: Xavier, čo je to "fac" po francúzsky?)

Ešte mám z domu: 13 medovníkov, balík oblátok, 1 sáčkovú polievku, 12 keksíkov, pol balíka soletkovej strúhanky a 7 žuvačiek. Po odchode prvej várky končiacich slovenských Erasmákov mi zostalo: 1 oranžová deka, 1 vankúš s mačičkami, kopa obrázkov lepiteľných na stenu, 3 vešiaky, kopa jedla, kopa riadov, kopa špendlíkov a dve kopy kozmetiky. Poslední mohykáni odchádzajú v nedeľu. Treba rýchlo nájsť nejakých čerstvých, vysvetliť im, kde sa dá zohnať redukcia na zástrčky, poradiť mobilného operátora a dať im aspoň polovicu z tých kôp, ktoré mi zostali.

Škola: hneď, ako som sa po Vianociach vrátila do Francúzska, ma čakalo skúškové obdobie. V piatok na tri krále skúška z Angličtiny, po ktorej mi prišlo tak zle, že som sa do noci nalievala smectou a použiteľná som bola až v pondelok. Temer najvyšší čas, lebo v utorok boli ďalšie dve skúšky a v stredu ešte jedna. Určite nebudú prihliedať na to, že som Erasmáčka, pretože písomky sme im odovzdávali na takých papieroch so zalepenými menami a opravovanie bude anonymné. Ďalší týždeň sa nám už začal druhý semester, a počas toho som ja mala posledné skúšky - z Franiny. Celkovo mám z tých skúšok taký polovičný dojem, ale keďže stačí doniesť iba polovicu zo zapísaných kreditov, malo by to byť ok.

Druhý semester budem mať dva predmety so spolužiakmi z geológie, to už beží a zatiaľ je to fajn, skončia sa v marci. Potom dve francúzštiny, a v apríli a máji budem robiť niečo ako dvojmesačnú verziu diplomovky. Pôvodne som chcela robiť to isté, čo aj na Slovensku, ale nepodarilo sa mi to :( tak sa aspoň naučím robiť s R-kom, to vyzerá byť celkom užitočný program.

Rekonštrukcia: v posledných dňoch som sa dozvedela, že nám budú rekonštruovať intráky, konkrétne iba našu budovu. Ja sa už výsledného efektu zrejme nedočkám, mňa sa dotkne iba to, že v polke marca sa budem musieť presťahovať do inej izby. Ale aj tak som zvedavá, čo tu zrekonštruujú:) Dajú nám radiátory? Normálne elektrické vedenie? Plastové dosky na záchody? Internet? Pužiteľnú kuchynku? Jeden kohútik na teplú aj studenú vodu? Strhnú zo stien tie pyžamové tapety? :) pochybujem, že zvládnu čo i len polovicu z toho;)

Kultúra: bola som na opere Eugen Onegin, spievanú po Rusky a s francúzskymi titulkami. To bolo veľmi pekné. Ale cez prestávku som sa nebola prejsť, takže z druhej polovice si veľa nepamatám ;) V marci plánujeme ďalšiu, to si dám pozor a pôjdem cez prestávku na prechádzku:)

Výletová kultúra: v januári som zatiaľ nebola na žiadnom oficiálne organizovanom výlete. Buď som nestíhala, alebo už nebolo voľné miesto. Ale boli sme sa pozrieť aspoň za mesto, na také siestové vychádzkové cestičky, a to bolo veľmi pekné. A potom na týždeň prišla Pištíkovi návšteva, kamarátka z Argentíny, tak sme sa s ňou boli pozerať po meste a boli sme aj ...hádajte kde...? Na tej sopke (Puy de Dome), čo je 15km od Clermontu a nechodí tam žiaden spoj:) Bolo treba stopovať. Ale boli sme dve baby a jeden chalan, ideálna kombinácia, takže sme sa bez problémov odviezli tam aj naspäť. Výlet bol krásny, až na vietor a hmlu. Vietor bol taký silný, že sa pred ním ani nedalo ujsť, lebo za behu nás príliš vykácalo do strán (a veru aj za chôdze som zo dve zákruty nezvládla:) a hmla nám obmedzila výhľad na 20m. Ale bol to silný zážitok (hlavne pre návštevu, ktorá prišla zo 40° leta). Ešte sa tam niekedy pôjdem pozrieť:)

Fotky pri Pascalovej soche: tesne predtým, než odchádzala prvá várka Čechoslovákov, sme sa boli fotiť pri Pascalovej soche. Bolo nás 5 dievčat, každá sa vyštverala na jeho piedestál, odvážnejšie až do jeho náruče:) Na tej soche je jedno dokonale strategicky umiestené pero, keby ho tam nebolo, tak by sme sa nikam nedostali. Ktovie, či ho tam póvodca nedal práve kvôli tomu:) No a okrem toho sú ešte pár dní v Clermonte povianočné výpredaje, takže sme sa spolu túlali po obchodoch, obzerali kadečo a ja som si kúpila jedny náušnice.

Jeden dobrý film: ...Fac? Fac is a university, you know, as a faculty...(Fac? Fac je univerzita, vieš, ako "fakulta"...)

:) film sa volá Auberge Espagnole (až na preklepy...), a je veľmi tématický - o Erasmus študentoch. Pozerali sme ho tesne pred jedným odchodom, a fakt sa mi páčil:) Len si neviem predstaviť, ako by som ho pozerala, keby som nerozumela po francúzsky...ten film nie len že sa nedá nadabovať, on sa nedá ani otitulkovať. V pôvodnom znení sa v ňom hovorí po francúzsky, po španielsky, po katalánsky a po anglicky, a v nefrancúzskych častiach sú titulky. Ale kto aspoň trošku viete, pozrite si:) Zhruba je to o 7 ľuďoch rôznych národností, ktorí bývajú v jednom byte, a žijú si svoj Erasmus a veci s tým spojené:)

Ďalšia kultúra: dnes večer idem k Pištíkovím spolužiakom na večeru, nejaké ďalšie typické francúzske jedlo so zemiakmi a syrom, celkom sa teším. Zajtra sa ideme lyžovať, tak držte palce, nech zlomím nanajvýš rekord. A potom večer budem francúzom variť puding:) nech vedia, čo je dobré:) A v sobotu pôjdeme na výlet na snežniciach. Tak sa to tuším volá, také tie tenisové rakety priviazané k nohe, s ktorými sa dá chodiť po snehu. A v nedeľu sa hádam ani nezobudím a budem spať až do pondelka.

Okrem toho sa zajtra v Clermonte začne festival krátkometrážnych filmov, na ktorý som ešte v septembri vyhrala dva lístky. Strašne sa na to teším!

...pokračovanie práve teraz.