Páni moji, neviete si predstaviť ten luxus. Práve teraz, ale aj keď budem toto vydanie vešať na internet, budem sedieť v pohodlí svojej izby za stolom, na ktorom bude položený počítač (doteraz býval na posteli, lebo zástrčka vedľa stola prskala) a vôbec...
Sťahovanie: v jednom z predošlých dielov som naznačila, že budovu, v ktorej som bývala, budú rekonštruovať. To sa bude diať už onedlho, no a ja som sa za posledný víkend mala presťahovať do novej izby. Zvládla som to prekvapivo rýchlo za jedno poobedie. Izba sa mi páči viac, je na 4. poschodí, takže si môžem slobodne otvoriť okno, nemám pod ním cestu, a je za ním celkom dobrý výhľad na katedrálu a na mesto. Posteľ bola strašná, ale keďže sa skladá z kovovej konštrukcie a matraca, tak ten matrac som si mohla (dúfam, že mohla:)) vymeniť za ten zo starej izby. Okrem toho mám o poschodie nado mnou jednu z posledných existujúcich češiek, takže nové bývanie sa mi veeeeľmi páči.
Taký jeden Arab: Býval na starej chodbe, a mával veľa školy, takže moc nemal čas hľadať si kamarátov. Ale v jedno osudné popoludnie fungovala platnička na našej chodbe, a obaja sme si šli variť. Odvtedy sme spolu mali jednu večeru, ktorú sme odložili asi 6-krát, lebo vždy jeden z nás nemal čas, a raz sme boli na pizzu. Ujo mi ešte v júli vravel, že si na Arabov mám dávať pozor, a že si treba zistiť, či jedia bravčové alebo nie. S týmto som sa zoznámila v kuchynke, varil si pečienku, aj mi vravel, aké je to tu lacné jedlo...a naozaj, bravčová pečeň je jedno z najlacnejších mias...mies...? Aj na tú večeru sme mali pečienku. A keď sme boli na pizzu, tak mi vraví - vyber takú, kde nie je bravčové mäso, ja to nejem. Aha... a čo sme to jedli na večeru? Kozičku:) Tak sa kamarátim s nebravčovým Arabom (aj som zistila, čo ho motivuje:)) a napriek tomu je úplne normálny. Zatiaľ :p
Voľby: o pár dní budú prezidentské, ale nedávno boli aj voľby do študentského senátu. Ja som sa na ne vybrala aj s mojimi kamarátmi z jazykovky (šikmookými). V Číne voľby neexistujú, takže väčšina z nich bola nadšená touto jedinečnou možnosťou, ja so svojím slovenským nezáujmom o veci verejné som sa len nechala strhnúť. Ale bolo to pôsobivé - čím bližšie sme boli k volebnej sále, tým viac ľudí s prospektami sa s nami chcelo rozprávať, sem tam sa aj "pobili", a boli takí vtieraví:) "Vy ste zahraniční študenti, však? No, tak pre vás..." A boli to fakt neuveriteľné návrhy! Najviac ma zarazil plán jednej (ľavicovej) strany - oni sú veľmi solidárni, chceli by vybojovať štipendiá aj pre zahraničných študentov. No neni to super? Nechceme to aj my? :p ...zabudla som sa ich opýtať, kde skrývajú zlatú baňu :p
Francúzi nie sú kapitalisti. Ja som si to o nich najprv myslela, ale nie sú ani trochu. Zahraničným študentom síce nedávajú štipendiá, ale dávajú im pomoc k bývaniu, čo už je (pre mňa) 40e/mesiac (vybavovanie síce trvá asi milión rokov, ale viac menej to existuje). Na námestí teraz niečo stavajú, a na plote okolo stavby sú fotky šťastných murárov, ktorí sú hrdí na svoje dielo. Na stenách niektorých domov sú napríklad kamenná socha farmára so ženou, dvoma malými deťmi a starým otcom. Ja netvrdím, že sa tomu rozumiem, dokonca si myslím, že sa to ani nedá, ale oni tu fakt majú socializmus. A ešte viacej nerozumiem tomu, ako je možné, že tu to funguje a u nás to nefungovalo.
Mám na to jednu teóriu. Oni tu totiž každú chvíľu majú nejaký štrajk. Niektorí z presvedčenia, ostatní zo solidarity k tým presvedčeným, ale vkuse. Keď som svojim francúzskym kamarátom povedala, že mi mojich 40e/mesiac ešte stále nechodí, aj keď som si podala žiadosť už pred 5 mesiacami, obaja mi poradili ísť tam a urobiť strašný bordel. Oni majú to štrajkovanie v krvi, a keď sa im tu niečo v tom socializme pokazí, tak si to preštrajkujú až do úplného vyliečenia. Mohlo by to fungovať takto?
Pred dvoma týždňami tu mal Pištík návštevu, prišli za ním dvaja kamaráti zo starej univerzity. S jedným z nich som sa bavila o politike. Hovorila som mu, že tomu nerozumiem, že do toho nevidím, a neviem sa rozhodnúť, kto hovorí pravdu. A že to považujem za komplikované nie len preto, že niektorí klamú, ale aj z objektívnych príčin - neviem, ako sa to má riešiť, nie som politik ani ekonóm a považujem to za príliš zložité. On mi na to povedal, že to nie je pravda, že len politici zahmlievajú, aby sa do toho vox papuli príliš nemiešal. Aha, tak keď to nie je komplikované, poďme na konkrétne prípady - čo s Gréckom? No, to je komplikované. Keď mu dáme peniaze, tak mu to nepomôže, treba ho od základu preformovať. No povedzte, pochopím ja toto niekedy?
Okrem toho sme sa boli pozrieť na ďalšej sopke, na ktorú treba stopovať, a zase sme videli prekrásnu hmlu, ale aspoň nefúkal vietor:)
Celý ten týždeň predtým boli prázdniny: nikam som nešla, zostala som u seba a dorábala som domáce úlohy. Ale v jeden deň sme si urobili výlet do Brioude. Je to celkom maličké mestečko s nádhernou atmosférou vidieka, zvedavými obyvateľmi (každý jeden za nami otočil hlavu) a famóznou bazilikou, kvôli ktorej sme tam vlastne šli. Tá bazilika vôbec nie je v strede námestia vystavená na obdiv, ako napríklad sv. Alžbeta v Košiciach. Je síce v strede mesta, ale z tisícich strán je na ňu prilepených tisíc malých domčekov. Takže v plnej kráse sa dá vidieť práve z jedného uhla pohľadu. Všetky ostatné stretnutia sú nutne pomedzi drobné butiky a bankomaty a pekárničky v centre mesta, a bazilika len sem-tam vykukne vo svojej nádhere z úzkej uličky.
Bežkovanie: ďalej pokračujem v retrospektíve - prvý deň prázdnin sme sa boli bežkovať. Bolo to dobré:) Na konci dňa som už vedela, ako sa to robí. Bolo to celkom vyčerpávajúce, ale na druhej strane to spôsobilo, že som zostala iba v tričku a bolo mi krásne teplo. Visačku z lístka (bolo si treba platiť za používanie naznačených trás) nosím ešte teraz na bunde a všade s ňou budím obdiv:)
Tak, za dva-tri týždne za mnou príde Katka, budem mať prvú návštevu:) a potom bude Veľká Noc :) pôjdem domov:) a potom ste tu všetci vítaní:) Nie že by ste doteraz neboli, ale už budem mať po skúškach:)
