Priznávam, mala som ju presadiť skôr

Uschla mi spolubývajúca. Ale ja som sa naozaj snažila! Aj na slniečko som ju vyložila, nepomohlo. Zaobstarám jej nejaký dôstojný pohreb a pôjdem si kúpiť novú, menej náročnú.

Dnes som dostala pohľadnicu od mamky, tak strašne ma to potešilo, až som zo seba bola prekvapená:) A po dvoch týždňoch mi na účet prišli peniažky, čo som si poslala zo Slovenska, takže svet je krásny a cukor je zase lacný.

Prázdniny: Na večierku sa stretli 3 Francúzky, 3 Francúzi, 4 Slovenky a 2 Slováci. Koľko cmuknutí bolo možné započuť, ak sa Francúzi medzi sebou pobozkali každý s každým, každý Francúz chcel pobozkať každého Slováka, ale Slovenskí chlapci sa tým Francúzskym nenechali?

Prázdniny boli krátke, a mám pocit, že som ich nehorázne preflákala. Ale nie je to až taká pravda. Pamatáte si na toho Francúza, čo bol so mnou na výlete? Tak s ním som bola od stredy skoro každý druhý deň. V stredu u nás premietali Čiernu labuť (po anglicky s francúzskymi titulkami:)). Bolo to pekné, a čakala som síce, že to bude drsné, ale nie dosť...keď som vyšla z kinosály, 20 minút som zo seba nevedela vyžmýkať súvislú vetu, a chudák Francúz nevedel, čo má so mnou robiť... tak som ho chytro predstavila ostatným Slovákom a išli sme si všetci spolu sadnúť na kofolu. Ten večer bol fajn.

Ďalší večer nás pištík zavolal von aj so svojimi spolužiakmi. Tam som spoznala takú Afričanku. Bola strašne milá, ale mala silný prízvuk a skoro nič som jej nerozumela. Inak bol ten večer divný – väčšinu času sme chodili po meste a hľadali bar, kam si sadneme, a keď už sme nejaký našli, revala tam hudba, nedalo sa rozprávať a hneď sme odišli hľadať ďalší. Ale až tak mi to nevadilo, lebo počas chodenia po meste som si pokecala s afričankou...len som celkom nechápala, prečo to tí ľudia robia

Na druhý deň sme večer zase išli von, ale iba v československej zostave. V bledemodrom to isté – zase sme celý večer chodili po meste, z času na čas sadli do baru. Nepáčilo sa mi to moc, tak som vážne začala rozmýšľať - prečo to tí ľudia robia??? A prišla som na to, že sa na to nepozerám z dobrého uhla pohľadu. Takéto večerno/nočné výjazdy treba chápať ako prechádzku nočným mestom s občasnými prestávkami v bare, a pokiaľ v tých baroch nehrá traktorová hudba (kvalitou aj hlasitosťou), tak je tá prechádzka vlastne veľmi príjemná spoločenská udalosť.

Na tretí deň som zase išla s pištíkom von, boli sme len 4 a bolo to presne také – prechádzka po meste, za ktorú sme sa stihli porozprávať každý s každým, a našli sme dokonca jeden bar so živou balkánskou hudbou:)

Poslendý večierok uplynulého týždňa bola palacinkovica, ktorú sme spáchali jeden čech a ja, okrem nás dokopy 8 Brazílčanov, Marokáncov a Francúzov. A palacinkovica sa nemôže nepodariť:)

Inak, kým sme my palacinkovali, pištík sa bol kúpať s kamarátmi v jazere...v októbri...ale je tu naozaj teplo!

Za posledný týždeň som nerobila okrem žúrovania skoro nič, priznávam, ale na druhú stranu som skoro stále žúrovala s domácimi, takže sa to môže preklasifikovať na intenzívny jazykový kurz.

Jazykovka: Podarilo sa mi vymeniť skupinu aj futbal, takže budem chodiť na normálnu francúzštinu, a aj futbal bude:) síce mám na presun zo školy na ihrisko presne 0 minút, ale to bude rozcvička.

Národný šport: tým francúszkym sú štrajky. Polovicu prázdnin nechodili električky, o dva týždne bude v škole a nebudeme sa jeden deň učiť, pred dvoma týždňami si matne spomínam na ulicu zapratanú prázdnymi autobusmi... baví ich to, veľmi.

[Na jednej nočnej vychádzke som sa pýtala domácich, či vieme, kedy sa ten električkový štrajk skončí...až na to, že som si pomýlila slovo štrajk (greve) s vojnou (guere)...dosť dlho nevedeli pochopiť, prečo sa pýtam, kedy sa vo Francúzsku skončí vojna... nevadí, keď sa nás teta na pošte môže pýtať, či už je československo v európskej únii, aj my sa môžeme pýtať, kedy sa tu skončí vojna:)]

Inak sa mi veľmi páči, že domáci si tu nepotrpia na termíny. Už asi tri papiere som odovzdala neskoro, a ani sa na mňa krivo nepozreli.

Tak, na zatiaľ všetko, a na ďalší víkend si nájdem nejakú zaujímavejšiu činnosť, nech je o čom písať:)