Výlet, hokej, futbal a prázdniny

Ahojte.

Pokračujem v robení všetkého možného, veci okolo mnňa sa dejú ani sa nestačím diviť kedy a zatiaľ sa mi to páči:)

Výlet: bol v sobotu. Taký organizovaný, kam som sa stihla zapísať 5 minút pred záverečnou. Boli sme v tých istých horách, kde sme otesávali kamene, ale teraz na turistických chodníkoch. A bolo to naozaj krásne. Už sú aj fotky:) Bolo nás asi 20, a keďže som tam nikoho nepoznala, začala som náhodne oslovovať ľudí. Hneď prvý sa pritrafil taký Číňan. Je tu tri roky, študuje, popri škole chodí do jazykovky, a stále je na najnižšej úrovni.

(Nie až taká) krátka vsuvka o Číňanoch: v jazykovke už visia zoznamy skupín. Všeobecne to tak vyšlo, že čím nižšia úroveň, tým viac ľudí v nej. Krátky pohľad na zoznamy ľudí v A1 vás uistí o tom, že Číňania sa s francúzštinou doma netrápia. A možno aj hej, ale nepomáha to... Tento jeden bol na tom zhruba rovnako ako tá moja spolužiačka. Ona je tu druhý rok. Ja ale naozaj nerozumiem – ako sú schopní zvládať školu, keď nerozumejú drvivú väčšinu z toho, čo sa deje na hodinách?

Druhá nepríjemná vec je, že ak neviete jazyk, nikto sa s vami nechce rozprávať. Ono to znie tak samozrejme, ale má to aj dôsledky. Za každou vymenenou informáciou je neúmerne veľa snahy. Prirodzene to s mojím Číňanom pokračovalo tak, že sme sa už moc nerozprávali a našla som si jazykaznalejších kamarátov. Takto bol chúďatko vytlačený na okraj komunikujúcej spoločnosti a bol odkázaný na dobrodincov, ktorí boli podchvíľou ochotní trápiť sa s ním. Vôbec nezáležalo na tom, či bol dobrý, pekný, rozdával koláče (aj keď to by trochu pomohlo:)), nevedel povedať skoro nič.

To isté platí aj o mne a o mojich spolužiakoch – pre nich je tiež namáhavé povedať mi niečo, takže sa im ani nedivím, ak sa im so mnou práve nechce baviť, a som strašne vďačná, ak sa trápia a snažia sa so mnou rozprávať.

Ešte výlet: Okrem toho som tam našla aj Nemku, čo je na rovnakej úrovni ako ja, potom Belgičanku, čo bola strašne ukecaná, ale to bolo fajn, lebo vedela rozprávať lepšie ako ja a keďže nebola rodená, rozumela som jej skoro všetko. Ďalej Francúza, čo bol tiež ukecaný, ale z nejakých divných dôvodov som rozumela aj jemu. Dve ošatkované z Maroka, a jednu Slovenku:) A ďalších, ale s tými som sa už nestihla rozprávať.

Všetci boli zlatí, skoro všetci boli na Erasme. Belgičanka študuje Španielčinu, jej rodná je Nórština (alebo nejaký iný severský, už neviem presne), okrem toho sa učila Anglicky, Francúzsky, Nemecky na strednej a Taliansky na jazykovke. A viac-menej ich ovláda všetky. Zanechala na mne aspoň taký dojem, ako ja na svojich spolužiakoch:) Ale ja neštudujem jazyky.

Hokej: Vrátili sme sa večer, všetkých boleli nohy a boli unavení. A ja som stihla ten hokej so spolužiakmi:) Na ľade boli 4 Slováci a 1 Čech. A Clermont hral dosť zle, ale pozerať sa na ozajstný hokej na zimnom štadióne, to sa mi podarilo asi prvý krát v živote. Bolo to pekné:)

Inak sranda, na Slovensku máme určite lepší hokej ako tu, a porovnateľne krásne hory, ale nechodím na výlety tak často a hokej som nevidela naživo ani raz...vie mi to niekto vysvetliť? Možno keby mi niekto povedal, že za 5 rokov Slovenko odíde z mapy, hneď by som si naplánovala výlet...

Futbal: Ten bol už dnes, a bolo nás 5 aj s učiteľom. Na začiatku sme hrali nohejbal – vôbec to nie je také ťažké, ako sa na prvé počutie zdá, bola to celkom sranda:) Potom prišiel ešte jeden pištík, tak sme hrali voľačo iné, čo sa viacej podobalo na futbal. Strašne sa mi to páčilo, ale neviem, ako to bude fungovať, keď nás tam bude stále tak málo. Okrem toho som sa dnes bola opýtať, či by som sa nemohla prepísať na iný termín, konkrétne na dnes večer (na obed mi do toho vliezla francúzština), ale keď som išla okolo haly plnej hrajúcich futbalistov, ani som to neskúšala. Tam by som si ani nevrzla, boli príliš rýchli a príliš dobrí:)

Zase raz jazykovka: tá francúzština ma riadne napálila. Oni si pri robení rozvrhu určite našli môj školský, a všetko narúbali presne tam, kde mám nepreložiteľné hodiny! Skontrolovala som si aj rozvrh druhej skupiny, ale tá lepšia polovica predmetov je beznádejne prekrytá so školou (alebo futbalom), a vyzerá to tak, že sa budem musieť učiť o politickej situácii Francúzska, alebo nebodaj literatúru 18 storočia... také somariny, neni som ja matfyzák? Ja neviem, čo s tým urobím, futbal naozaj chcem, už sa pomaly presviedčam o tom, že tá politika nemusí byť až taká zlá...

Prázdniny: Okrem futbalu a jazykovky mám tento týždeň prázdniny. Už som si začala čítať Seizmológiu 3 z alma mater. Tento predmet má len 20 stranové skriptá, čiže toho netreba veľa čítať, ale na druhej strane všetko, čo sa nedočítam, si budem musieť domyslieť. Takže až tak sa z toho neradujem. Hlavne keď ja nikdy neviem, čo konkrétne si treba domyslieť, a väčšinou sa to dozviem práve na skúške 0:)

Tento týždeň by som chcela stihnúť nejakú kultúru, na intráku budú premietať Black Swan (neviem, v akom jazyku), pozriem si.

Majte sa:)

Všetko je dobré a cukor je lacný

Ahojte.

Nestalo sa mi nič výnimočné, len kôpka lokálne dobrých a zlých vecí, ale taká som z toho všetkého naradovaná, že sa musím pochváliť:)

Pred pár dňami sa u nás ochladilo na 15 °C. Tak som si za oknom založila chladničku. Keď už mám chladničku, tak si kúpim maslo, nie? Kúpila som si. A či mi ju hneď ďalší deň nevypli? Poobede bolo vonku hádam aj 25 stupňov, a celé maslo sa mi roztopilo. Našťastie bolo zabalené v takom divnom nepremokavom papieri, takže sa mi podarilo väčšinu zachrániť a naliala som si ho do hrnčeka. Cez noc bolo chladno, nuž som ho strčila naspäť do chladničky, ale na druhý deň sa to opakovalo. Tak som si ho prepražila.

Radiátory na intráku sú síce iba na chodbe, aj to pod zemou, ale mám jeden dôvod, prečo sa tešiť na zimu.

Škola: už sa nám začalo naozajstné vyučovanie. Budem tu mať zapísaných 5 predmetov (=30 kreditov je nutné minimum), z čoho 3 som už videla a sú super.

   Prvý bol ten týždňový výlet, ten bol super.

   Druhý je matlab, a aj keď má príšerne nudného prednášajúceho, má aj fantastického cvičiaceho, a spolužiakov, ktorí ho nevedia používať rovnako ako ja. Pýtala som sa ich, či vedia, čo je to matica a či to k svojmu geologickému životu potrebujú, a vraj hej. Z prednášok sa nejako vykrútim, veď som Erasmák a navyše som pekná:)

   Nasleduje Angličtina. The best I´ve ever seen. Neučia nás totiž slovíčka a gramatiku, ale praktické veci do vedeckého života. Ako zverejniť článok, ako sa zúčastniť konferencie, ako urobiť dobrú prezentáciu, alebo ako napísať CV (vedeli ste, že každá krajina má svoj formulár?). Dnes sme robili toto: hlásime sa na prázdninovú stáž a máme minútu na to, aby sme o sebe porozprávali komisii, ktorá nás vôbec nepozná. Učiteľ to nahrával na kameru a dá to na net ((...nie, treba heslo)). Dnes sa moji spolužiaci dozvedeli, že viem rozprávať 4 jazykmi... Zanechala som dojem:) Hodnotenie bude založené na konferencii, kde si každý musí riadne podať abstrakt, potom prezentáciu... ozajstná hra na konferenciu. Učitelia budú 4 a videla som už dvoch. Jeden je Angličan žijúci v Amerike, druhý je Japonec, tiež žil nejaký čas v Amerike, a obaja sú super. Stále rozprávajú po anglicky, za čo som im zvlášť vďačná, lebo rýchle prepínanie z Fr do Aj ešte stále nie je moja parketa.

   Ďalší predmet je Francúzština, ktorú nás bude učiť jeden sympatický ujo, ktorý ma skúšal aj na vstupnom teste.

   No a posledný predmet, ktorý som ešte nezažila, sa volá Imagerie Teledetection, alebo Remote Sensing, ak chcete. Seizmológovia by mohli vedieť (alebo si vugúglia), ostatným len toľko, že je to praktické využitie seizmológie.

   Takže tak. Nemám ani jeden predmet, ktorý by som považovala za zbytočný, všetky sa mi páčia alebo sú užitočné. Všetky predmety zatiaľ boli „tu máte trošku nutnej teórie, a bežte si vyskúšať na vlastnej koži, ako to naozaj funguje“. Páči sa mi aj to, že nemusím mať zapísaných päťsto malých predmetov, aby som za semester naškrabala 30 kreditov, stačí 5, a navyše sú výživné a zaujímavé (niežeby tie na Slovensku neboli, niektoré sú a niektoré nie, ale keď je ich veľa, tak výživnosť a zaujímavosť sa hneď zmení na bifľovanie). Bude to možno aj tým, že 10 kreditov mám za Erasmus Fr a moji spolužiaci si ich musia zaslúžit inak, ale aj tak majú len 6 predmetov, z čoho jedna môže byť telesná.

Jazykovka: Dnes ráno sme mali úvodné stretnutie. Mali nám dať rozvrh a porozprávať o kurzoch, aby sme si mali z čoho vybrať. Aspoň som si pôvodne myslela...Ale oni hovorili buď o veciach, o ktorých som už dávno vedela, alebo to bol len nejaký balast. Rozvrh nám ukázali z diaľky hneď na začiatku, ale vyvesili ho až na konci. Za hodinu, čo som tam sedela, som efektívne vypísala jedno tlačivo. Aj tak som odtiaľ odišla skôr, aby mi nezavreli športovú halu. Toto sa mi nepáčilo, ale kurzy sú zadarmo, takže se netreba čudovať toľkej reklame.

Športová hala: Ako študenti máme právo na pohyb, máme na výber zo širokej palety športov. Tie moje Slovenky sa na ne boli zapísať už v pondelok, hneď prvý deň, kedy sa to dalo. A okrem nich celé Clermot-Ferrand, takže 4 hodiny stáli v rade, aby si potom mohli vypočuť, že tie športy, ktoré by chceli robiť, sú už obsadené, treba si vybrať iné. Ja som sa sotva spamätala z túry, nebola som tam s nimi. Tak som si vravela – aj tak je už všetko dobré obsadené, radšej počkám na rozvrh Francúzštiny. Potom si do dier v rozvrhu možno pridám nejaký divný šport, čo zostal. Ráno som videla rozvrh, síce len z diaľky, ale všetko vyzeralo byť do 11 doobeda, tak som sa smelo opýtala uja – tá víkendová turistika, to je ešte voľné? Áno. A ten futbal v pondelok na obed? Áno. A to tancovanie v stredu večer? Tiež. Nuž tak ma zapíšte. Verili by ste tomu? Ako som z tej jazykovky odišla nervózna, tak som teraz bola šťastná. Aj tak nechápem – tak málo ľudí chce hrať futbal? A to sa vážne nenájde za týždeň 45 ľudí na prechádzku? V takejto peknej prírode?

Zlatý klinec prišiel dnes po škole, keď ma spolužiačka zavolala na hokej. Je to už zajtra, a zajtra je aj prvá víkendová turistika, takže neviem, či stihnem, ale rada by som:) Samozrejme iba pozerať na profesionálov.

Inak, pomaly už na net vešiam fotky, sú tu:
https://picasaweb.google.com/117573848856704454957/ClermontFerrand?authkey=Gv1sRgCLus86Dv5uzNgQE#

ale naozaj po troške, nechce sa mi tu sedieť tri hodiny v kuse.

Čaute:)

ps: cukor tu stojí 0,77

Ovsené vločky nebudú.

Ahojte,

už som zvládla aj miestne wifi, takže odteraz budem na mailoch častejšie.

Výlet: bol super. Každý deň sme ráno nasadli do autobusu, ten nás niekde vysadil a po 9 hodinách sa po nás vrátil. Došli sme na chatu, zjedli všetky večere, umyli sa, potom sme si ešte chvíľu kreslili a šli sme spať. Na začiatku každý dostal kladivo, aby sme ním mohli tie skaly rozoberať, a tak sme si chodili v národnom parku po neznačených (niekedy aj dosť strmých a nebezpečných) chodníčkoch, miestami s prilbami na hlave, miestami aj bez nich, a rúbali sme do skál – až sa čudujem. Ak sa to takto robí každý rok, tak sa divím, že tam ešte niečo zostalo.

Z výletu sme prišli všetci nenormálne unavení. Na nohe mám asi 5 modrín a jednu aj inde, lebo som si sadla na klinec...našťastie z tej lepšej strany:)

Ovsené vločky: cez víkend som si stihla trochu lepšie pozrieť mesto, kúpila som si tri francúzske knižky a už aj čítam. Bola som na omši v katedrále, ktorá je postavená zo sopečných kameňov a je celá čierna. Presadila som si kamarátku v izbe, lebo bola nejaká povädnutá, ale neviem neviem, či jej to pomohlo, uvidíme, či sa vzchopí. Okrem toho som pol dňa zháňala redukciu na elektriku, a každý jeden predavač, ktorý sa ma opýtal, čo hľadám, ani nevedel, že také niečo existuje a že vo Francúzsku môže byť problém so zástrčkami. Za toho pol dňa som našla kopu iných vecí, a nakoniec aj tú redukciu. Už som si ju aj spílila:) No a hľadala som aj ovsené vločky, že si toto dobré lacné jedlo budem variť na raňajky, ako je to v niektorých zahraničných krajinách zvykom. A našla som, za 2,5 eur/500g. Tak, keďže tu varia dobré obedy za 3e a dávajú k nim aj rožok (skoro ako v starej jedálni), v rámci šetrenia si ovsené vločky nechám na Slovensko.

Francúzština a iné jazyky: dnes som bola na teste z Francúzštiny, že v akej úrovni som. Trvalo to hodinu, a pozostávalo to z troch slohov...to som nečakala. Nie že by som sa na to učila:) Ale vyprodukovať rýchlo a bez mentálnej prípravy tri slohy? Povedali mi, že B2*. No nie je to super? (To znamená, že v angličtine dosahujem na C:)) Do týždňa budem mať 5 hodín Fr, to znamená, že zo 6 tématických kurzov si môžem vybrať dva. Je to celkom fajn, môžem si vybrať, ktorú časť jazyka chcem zdokonaliť – písanie, ešte nejaké iné písanie, porozumenie písaného textu, hovoreného textu, kultúru a literatúru. Už sa na tie hodiny celkom teším. 

    Na tom teste som stretla ďalších troch čechoslovákov, okrem toho ešte dvoch na intráku. Nie že by som sa sťažovala, ale je nás tu dosť... Okrem jedného všetci študujú nejakú francúzštinu, ten jeden biomatematiku.

    Jazyk miestnych obyvateľov nie je jediná vec, v ktorej sa zdokonaľujem. Čoraz lepšie mi ide aj okamžité prepínanie medzi francúzštinou, angličtinou a slovenčinou, už sa mi nestáva tak často, že poviem presne to, čo chcem povedať, len netrafím dobrý jazyk. Ten týždňový výlet bol na toto veľmi dobrý:)

No, už by som pomaly mala začať zisťovať, ako sa tu dá cestovať, kedy a ako pôjdem domov a kedy do Paríža a ako sa dá dostať sem... a ešte lepšie si pozrieť mesto, vyzerá to tu pekne. V sobotu som videla svadbu – prechádzali okolo mňa na bielo ostužkované autá a robili presne taký rámus ako na Slovensku:) Páči sa mi tu. Ešte si musím zohnať kartu na telefón, to možno nebude jednoduché. Ale keď nepremršťujem nároky na seba, na školu, na intrák (čo teraz naozaj nerobím, lebo stresovať sa tu kvôli nejakej blbej elektrike, alebo kvôli tomu, že nerozumiem všetkej tej geológii, sa mi naozaj nechce), je to veľmi pekné a pokojné mestečko, v ktorom sa dá príjemne existovať. Vôbec nie je také nebezpečné, ako mi ho strýko líčil, nevyskakuje tu na mňa spoza každého rohu úchyl, ak idem po ulici sama, a šofér v električke sa ospravedlní, ak náhodou prudko zabrzdí a niekoho obúcha o stenu.

Tak, to by bolo na dnes všetko. Majte sa pekne a už mi môžete písať a rezervovať si termín na návštevu, už som si všetko v schránke prečítala:)

Kika

* podľa toho, ako dobre vie človek používať jazyk, existuje 6 „vedomostných“ kategórii, od najhoršej: A1, A2, B1, B2, C1, C2. Jednotka z maturity na gympli znamená približne B2.

Elektrika zmení váš život. Zvlášť, keď ju nemáte.

Čím začať? Som tu už týždeň, za ten čas som zažila asi tri krát toľko vecí, čo by som stihla na Slovensku za rovnaký čas, a to všetko bez elektriky. Začnem asi tou.

Ani francúzska mládež (=moji spolužiaci) si nepamätá na také zásuvky, aké máme na intráku. Na prvý pohľad vyzerajú divne, také dve dierky v stene. Na druhý pohľad – veď prečo nie? Skusmo som do tých dierok strčila nabíjačku na mobil, fungovalo to. Všetky nabíjačky fungujú. To chvíľu trvá, než sa naučíte rozpoznávať tenké kolíčky v zástrčkách od hrubých. No a tie hrubé, ktoré bývajú na takých ozajstných veciach ako predlžovačka, počítač, chladnička, tak také tam nepasujú. Bohu vďaka niektorí francúzi si to už všimli, a vymysleli redukciu, ale všimlo si to aj milión študentov, ktorí bývajú v podobných izbách, a redukcie sú vypredané. O nekompatibilite spomínaných redukcíí, ktorá sa dá vyriešiť, ak máte k dispozícii vreckový nožíček a hodinku času, sa už nebudem rozvláčne rozpisovať. Prvé dva dni mi na intráku nefungovali dve z troch svetiel na izbe, periny sú vec, ktorá sa dá zohnať len do 11 doobeda, takže prvú noc to bolo celkom ako na stanovačke.

Ale to by som nebola slováčisko, keby som sa neposťažovala. Všetky svetlá na izbe mi už fungujú, upratovačku s perinami som našla hneď nasledujúce ráno a teraz som na týždňovom pobyte so školou v horách, takže elektrika tu je (dokonca aj wifi), a všetko je v poriadku:)

Byrokracia im tu funguje veľmi dobre. Za tri dni som stihla prísť, vybaviť celú banku, celý internát, zápis do školy, Erasmus byrokraciu, zapísala som sa do jazykovky na Francúzštinu, to všetko počas školy, ktorá mi začala deň predtým, než som prišla, a všade na mňa boli neuveriteľne milí a ochotní opakovať všetko dva krát. Okrem tety na zápise, ale to bola jediná zlá skúsenosť. Bola celkom taká, aké bývajú väčšinou na Slovensku.

Intrák: Ako som spomínala, nie je z najnovších. Bývam na izolačke, ako aj všetci ostatní, mám smiešny kľúč v tvare hviezdičky a spolubývajúcich, ktorí nie sú tri krát zhovorčiví. Aaaaale – mám aj 4 Slovákov:) Našla som ich celkom náhodou, keď som hľadala upratovačku, a oni išli po schodoch do hlavnej budovy na internet. Internet teda nemáme, len wifi v hlavnej budove, kde treba sedieť na takých smiešnych schodoch, a aj tá funguje len po určitej procedúre, ktorú som ešte nestihla. Tí Slováci študujú doma Francúzštinu, a poradili mi už kopu dobrých vecí (aj redukciu, aj to, ako ju treba spíliť). Vyzerajú dosť akčne, budeme spolu chodiť na výlety. Na ich poschodiach bývajú trochu spoločenskejší susedia, tak som sa už zoznámila aj s tými. A už som bola aj v kvetinárstve kúpiť si kamaráta do izby:)

Škola: Ja mám spolužiakov? Ja mám spolužiakov! Jedna z vecí, ktorej hodnotu si uvedomíte až vtedy, keď ich stratíte. Je to super, dokonca aj vtedy, keď im skoro vôbec nerozumiem. Small-tolk už mám nacvičený, a pamatám si už asi aj polovicu mien. Dokopy je ich asi 40. Prvý týždeň sme mali nejaké prípravné kurzy na tento pobyt. Na jednej hodine sme sa trošku babrali s mapami a reliéfom tých hôr, kde sme teraz. Na druhej hodine mi strčili do ruky šuter a chceli odo mňa, aby som im povedala, čo to je. Našťastie som na oboch hodinách mala veľmi ochotných a milých spolužiakov, ktorí mi pomohli. Tento pobyt je náplňou predmetu Volcanology. Týždeň budeme chodiť po horách, fotiť šutríky, kresliť do mapy, kde práve sme, a potom budeme mať celý semester na to, aby sme to nejako strávili a vyrobili o tom 20 strán. Úvod musí byť po anglicky, ale zvyšok môže byť aj po francúzsky:) Všetci, ktorí sa dočítali sem, ešte nespia a aspoň trochu poznajú môj orientačný zmysel, ma určite strašne ľutujú. Ja, prosím pekne JA tu budem týždeň kresliť mapu? No tak to som zvedavá, čo z toho vznikne. Ale nemám z toho až taký zlý pocit, pretože tu nie som sama. Taká stratená. Sú tu ešte: 3 Američanky, ktoré vedia po francúzsku bonžúr. Jedna z nich nikdy v živote nerobila geológiu, takže je na tom veľmi podobne ako ja, až na to, že ja trochu viac rozumiem svetu okolo seba (ale ona má dve kamarátky a jedného profesora, ktorým rozumie). Ďalej jedna číňanka, ktorá po anglicky celkom vie, po francúzsky tiež len bonžúr a tiež nerobila geológiu. Tá je vo všetkom stratená viac ako ja, ale aspoň mám niekoho, kto sa ma stále pýta a to je veľmi dobrá vec (viď začiatok odstavca, jedna z obrovských výhod, ktoré k človeku prídu so spolužiakmi). A ďalej je tu ešte jedna francúzka, ktorá vyzerá tiež celkom stratene, trošičku asociálne, ale s nami si celkom rozumie. Tá sa v mapách vyzná viac ako ja, ale neraz sa mi stalo, že len vďaka mne sme sa my posledné tri nestratili v teréne, alebo keď sme sa už, tak som to riešila ja. Nevedela som, že sú na svete ľudia, čo sú schopní sa stratiť ešte viac ako ja, celkom mi to dvíha ego:)

A pomaly sa do tej geológie dostávam. V pracovnej skupine so mnou sú všetky tri američanky, ja, číňanka, tá francúzka a ešte asi 5 ľudí, čo aj vedia, čo máme robiť:) Podľa mňa je to fajn, lebo takto sa nedá vykašlať na človeka, ktorý nevie, čo robiť, pretože je nás takých pol skupiny. Ale už sa do toho naozaj dostávam, trochu už viem, načo je dobré to, čo robíme, ako to budem používať ďalej a tak. Aj tým spolužiakom rozumiem čím ďalej tým viac:) ale od dokonalosti to má ešte poriadne ďaleko.

Život v horách: pekný. Bývame na univerzitnej biologicko-výskumnej stanici, pár ľudí spí v stane (aj ja som pôvodne chcela, ale elektrika vyhrala), celé dni sa túlame po prírode. Má to ten háčik, že sa nikdy ďaleko nedostaneme, len sa hodiny motáme okolo jedného útesu, ale výhľady sú pekné a niekedy sa sem ešte určite vrátim na prechádzku. A nebola by som Slovák, keby som aj tie kamene nekradla:) Ale keď oni sú naozaj pekné a naozaj lávové. Budem rozdávať, keď sa vrátim. A tá príroda naokolo...neopísateľne neuveriteľne dokonale najúžasnejšie ako si ani neviete predstaviť nádherne krásna. Treba to prísť vidieť:)

Francúzska kultúra obyčajného života: Dnes ráno sme na raňajky nedostali tanier a pohár, ale jednu misku. Chlebíku sme si natierali na stole a v miske sme mali kávu, kakao, kto čo potreboval. Tak som si myslela – z núdze cnosť, možno šetríme a nemáme poháre, len polievkové misky, v horách treba improvizovať. No ale na večeru sme už dostali aj poháriky... divná krajina. Na večeru bol šalátik s chlebom, celkom dobré. A mali sme aj druhú večeru, aj to bolo dobré, cestovinky s mäskom, len to trochu zle vymysleli, lebo nám ju dali asi 5 minút po prvej večeri. No a potom aj tretiu a štvrtú večeru, kus syra a ovocie...Popravde je toto prvý a asi aj posledný kontakt s francúzskou kultúrou, ja si na raňajky takú blbosť ako polievkovú misku nikdy sama nevymyslím:) No a prekvapujú ma úplne „obyčajné“ veci, spolusediaci sa na mne pri večeri dosť bavili:) Alebo postele. Oni tu nemajú perinu, ale plachtu, ktorá je zastrčená pod matrac z troch strán a na nej je položená deka. A pod „perinu“ sa doslova lezie. Vydržalo mi to asi 10 minút, potom som to všetko povyťahovala a mohla som normálne spať.

Mesto: Tak to som naozaj nestihla. Slovenky mi ukázali kostol, kde sme boli v sobotu večer na omši (kňaz nás vyhlásil na celý kostol, že víta zahraničných študentov z Česka...ale pointu si zapamatal:)), katedrálu, ktorú si chcem pozrieť so spolužiakmi, ak nejakých zlanárim, a relatívne lacné kníhkupectvo, kde je veľa všetkých kníh...nuž, ale požehnanie aj prekliatie väčšiny jazykov je, že im rozumie len málo ľudí...takže z veľkolepých nákupov knižiek pre všetkých sa obmedzím na nejaké belles lettres pre mňa.

Tak. Do školy je to pešo za 10 minút, jedáleň je hneď vedľa wifi v hlavnej budove, električky si vystačia s jednou koľajou a majú tu pekný park. A čo ma prekvapilo najviac – tí ľudia nie sú na cudzincov takí ignoranti, ako som sa bála, že budú. Je pravda, že ja som oslovila už asi 20 ľudí a mňa iba traja, ale sú ochotní sa porozprávať, aj ma volajú medzi seba, keď niečo robia. Súčasť prekvapenia je aj to, že vedia po anglicky celkom dobre. Niektorí síce vôbec, ale je ich tu dosť veľa na to, aby som sa mala koho pýtať, keď už to po francúszky naozaj nejde.

Teším sa na ďalší kontakt s internetom. Nechcem, aby ste mali pocit, že tu trpím a jesť mi nedajú a ani svietiť si nemôžem, nič nie je také zlé, že by mi to dlhodobo prekážalo v pohodlnom živote, a tá príroda naokolo za to naozaj stojí.

A fotky...možno, raz...aj tak sú na 90% mojich fotkách len kamene:)

Kika