nedeľa 25. septembra 2011

Všetko je dobré a cukor je lacný



Ahojte.
Nestalo sa mi nič výnimočné, len kôpka lokálne dobrých a zlých vecí, ale taká som z toho všetkého naradovaná, že sa musím pochváliť:)

Pred pár dňami sa u nás ochladilo na 15 °C. Tak som si za oknom založila chladničku. Keď už mám chladničku, tak si kúpim maslo, nie? Kúpila som si. A či mi ju hneď ďalší deň nevypli? Poobede bolo vonku hádam aj 25 stupňov, a celé maslo sa mi roztopilo. Našťastie bolo zabalené v takom divnom nepremokavom papieri, takže sa mi podarilo väčšinu zachrániť a naliala som si ho do hrnčeka. Cez noc bolo chladno, nuž som ho strčila naspäť do chladničky, ale na druhý deň sa to opakovalo. Tak som si ho prepražila.
Radiátory na intráku sú síce iba na chodbe, aj to pod zemou, ale mám jeden dôvod, prečo sa tešiť na zimu.

Škola: už sa nám začalo naozajstné vyučovanie. Budem tu mať zapísaných 5 predmetov (=30 kreditov je nutné minimum), z čoho 3 som už videla a sú super.
   Prvý bol ten týždňový výlet, ten bol super.
   Druhý je matlab, a aj keď má príšerne nudného prednášajúceho, má aj fantastického cvičiaceho, a spolužiakov, ktorí ho nevedia používať rovnako ako ja. Pýtala som sa ich, či vedia, čo je to matica a či to k svojmu geologickému životu potrebujú, a vraj hej. Z prednášok sa nejako vykrútim, veď som Erasmák a navyše som pekná:)
   Nasleduje Angličtina. The best I´ve ever seen. Neučia nás totiž slovíčka a gramatiku, ale praktické veci do vedeckého života. Ako zverejniť článok, ako sa zúčastniť konferencie, ako urobiť dobrú prezentáciu, alebo ako napísať CV (vedeli ste, že každá krajina má svoj formulár?). Dnes sme robili toto: hlásime sa na prázdninovú stáž a máme minútu na to, aby sme o sebe porozprávali komisii, ktorá nás vôbec nepozná. Učiteľ to nahrával na kameru a dá to na net ((...nie, treba heslo)). Dnes sa moji spolužiaci dozvedeli, že viem rozprávať 4 jazykmi... Zanechala som dojem:) Hodnotenie bude založené na konferencii, kde si každý musí riadne podať abstrakt, potom prezentáciu... ozajstná hra na konferenciu. Učitelia budú 4 a videla som už dvoch. Jeden je Angličan žijúci v Amerike, druhý je Japonec, tiež žil nejaký čas v Amerike, a obaja sú super. Stále rozprávajú po anglicky, za čo som im zvlášť vďačná, lebo rýchle prepínanie z Fr do Aj ešte stále nie je moja parketa.
   Ďalší predmet je Francúzština, ktorú nás bude učiť jeden sympatický ujo, ktorý ma skúšal aj na vstupnom teste.
   No a posledný predmet, ktorý som ešte nezažila, sa volá Imagerie Teledetection, alebo Remote Sensing, ak chcete. Seizmológovia by mohli vedieť (alebo si vugúglia), ostatným len toľko, že je to praktické využitie seizmológie.
   Takže tak. Nemám ani jeden predmet, ktorý by som považovala za zbytočný, všetky sa mi páčia alebo sú užitočné. Všetky predmety zatiaľ boli „tu máte trošku nutnej teórie, a bežte si vyskúšať na vlastnej koži, ako to naozaj funguje“. Páči sa mi aj to, že nemusím mať zapísaných päťsto malých predmetov, aby som za semester naškrabala 30 kreditov, stačí 5, a navyše sú výživné a zaujímavé (niežeby tie na Slovensku neboli, niektoré sú a niektoré nie, ale keď je ich veľa, tak výživnosť a zaujímavosť sa hneď zmení na bifľovanie). Bude to možno aj tým, že 10 kreditov mám za Erasmus Fr a moji spolužiaci si ich musia zaslúžit inak, ale aj tak majú len 6 predmetov, z čoho jedna môže byť telesná.

Jazykovka: Dnes ráno sme mali úvodné stretnutie. Mali nám dať rozvrh a porozprávať o kurzoch, aby sme si mali z čoho vybrať. Aspoň som si pôvodne myslela...Ale oni hovorili buď o veciach, o ktorých som už dávno vedela, alebo to bol len nejaký balast. Rozvrh nám ukázali z diaľky hneď na začiatku, ale vyvesili ho až na konci. Za hodinu, čo som tam sedela, som efektívne vypísala jedno tlačivo. Aj tak som odtiaľ odišla skôr, aby mi nezavreli športovú halu. Toto sa mi nepáčilo, ale kurzy sú zadarmo, takže se netreba čudovať toľkej reklame.

Športová hala: Ako študenti máme právo na pohyb, máme na výber zo širokej palety športov. Tie moje Slovenky sa na ne boli zapísať už v pondelok, hneď prvý deň, kedy sa to dalo. A okrem nich celé Clermot-Ferrand, takže 4 hodiny stáli v rade, aby si potom mohli vypočuť, že tie športy, ktoré by chceli robiť, sú už obsadené, treba si vybrať iné. Ja som sa sotva spamätala z túry, nebola som tam s nimi. Tak som si vravela – aj tak je už všetko dobré obsadené, radšej počkám na rozvrh Francúzštiny. Potom si do dier v rozvrhu možno pridám nejaký divný šport, čo zostal. Ráno som videla rozvrh, síce len z diaľky, ale všetko vyzeralo byť do 11 doobeda, tak som sa smelo opýtala uja – tá víkendová turistika, to je ešte voľné? Áno. A ten futbal v pondelok na obed? Áno. A to tancovanie v stredu večer? Tiež. Nuž tak ma zapíšte. Verili by ste tomu? Ako som z tej jazykovky odišla nervózna, tak som teraz bola šťastná. Aj tak nechápem – tak málo ľudí chce hrať futbal? A to sa vážne nenájde za týždeň 45 ľudí na prechádzku? V takejto peknej prírode?

Zlatý klinec prišiel dnes po škole, keď ma spolužiačka zavolala na hokej. Je to už zajtra, a zajtra je aj prvá víkendová turistika, takže neviem, či stihnem, ale rada by som:) Samozrejme iba pozerať na profesionálov.

ale naozaj po troške, nechce sa mi tu sedieť tri hodiny v kuse.
Čaute:)

ps: cukor tu stojí 0,77

2 komentáre:

  1. Pekne, len aby si vedela, ze citame... Tu na noc obcas vyhlasia mrazik, a poobede bolo na juhu 26. Takze chladime vnutri.
    A aky hokej to je? Ozajstny, ci umelohmotny?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hokej je tu uplne ozajstny, ladovy, ale chodim sa na neho iba pozerat, nehram ho. ...aj ked niektori by si asi netrufli nazvat to ozajstnym hokejom :)

    OdpovedaťOdstrániť