Výlet, hokej, futbal a prázdniny

Ahojte.

Pokračujem v robení všetkého možného, veci okolo mnňa sa dejú ani sa nestačím diviť kedy a zatiaľ sa mi to páči:)

Výlet: bol v sobotu. Taký organizovaný, kam som sa stihla zapísať 5 minút pred záverečnou. Boli sme v tých istých horách, kde sme otesávali kamene, ale teraz na turistických chodníkoch. A bolo to naozaj krásne. Už sú aj fotky:) Bolo nás asi 20, a keďže som tam nikoho nepoznala, začala som náhodne oslovovať ľudí. Hneď prvý sa pritrafil taký Číňan. Je tu tri roky, študuje, popri škole chodí do jazykovky, a stále je na najnižšej úrovni.

(Nie až taká) krátka vsuvka o Číňanoch: v jazykovke už visia zoznamy skupín. Všeobecne to tak vyšlo, že čím nižšia úroveň, tým viac ľudí v nej. Krátky pohľad na zoznamy ľudí v A1 vás uistí o tom, že Číňania sa s francúzštinou doma netrápia. A možno aj hej, ale nepomáha to... Tento jeden bol na tom zhruba rovnako ako tá moja spolužiačka. Ona je tu druhý rok. Ja ale naozaj nerozumiem – ako sú schopní zvládať školu, keď nerozumejú drvivú väčšinu z toho, čo sa deje na hodinách?

Druhá nepríjemná vec je, že ak neviete jazyk, nikto sa s vami nechce rozprávať. Ono to znie tak samozrejme, ale má to aj dôsledky. Za každou vymenenou informáciou je neúmerne veľa snahy. Prirodzene to s mojím Číňanom pokračovalo tak, že sme sa už moc nerozprávali a našla som si jazykaznalejších kamarátov. Takto bol chúďatko vytlačený na okraj komunikujúcej spoločnosti a bol odkázaný na dobrodincov, ktorí boli podchvíľou ochotní trápiť sa s ním. Vôbec nezáležalo na tom, či bol dobrý, pekný, rozdával koláče (aj keď to by trochu pomohlo:)), nevedel povedať skoro nič.

To isté platí aj o mne a o mojich spolužiakoch – pre nich je tiež namáhavé povedať mi niečo, takže sa im ani nedivím, ak sa im so mnou práve nechce baviť, a som strašne vďačná, ak sa trápia a snažia sa so mnou rozprávať.

Ešte výlet: Okrem toho som tam našla aj Nemku, čo je na rovnakej úrovni ako ja, potom Belgičanku, čo bola strašne ukecaná, ale to bolo fajn, lebo vedela rozprávať lepšie ako ja a keďže nebola rodená, rozumela som jej skoro všetko. Ďalej Francúza, čo bol tiež ukecaný, ale z nejakých divných dôvodov som rozumela aj jemu. Dve ošatkované z Maroka, a jednu Slovenku:) A ďalších, ale s tými som sa už nestihla rozprávať.

Všetci boli zlatí, skoro všetci boli na Erasme. Belgičanka študuje Španielčinu, jej rodná je Nórština (alebo nejaký iný severský, už neviem presne), okrem toho sa učila Anglicky, Francúzsky, Nemecky na strednej a Taliansky na jazykovke. A viac-menej ich ovláda všetky. Zanechala na mne aspoň taký dojem, ako ja na svojich spolužiakoch:) Ale ja neštudujem jazyky.

Hokej: Vrátili sme sa večer, všetkých boleli nohy a boli unavení. A ja som stihla ten hokej so spolužiakmi:) Na ľade boli 4 Slováci a 1 Čech. A Clermont hral dosť zle, ale pozerať sa na ozajstný hokej na zimnom štadióne, to sa mi podarilo asi prvý krát v živote. Bolo to pekné:)

Inak sranda, na Slovensku máme určite lepší hokej ako tu, a porovnateľne krásne hory, ale nechodím na výlety tak často a hokej som nevidela naživo ani raz...vie mi to niekto vysvetliť? Možno keby mi niekto povedal, že za 5 rokov Slovenko odíde z mapy, hneď by som si naplánovala výlet...

Futbal: Ten bol už dnes, a bolo nás 5 aj s učiteľom. Na začiatku sme hrali nohejbal – vôbec to nie je také ťažké, ako sa na prvé počutie zdá, bola to celkom sranda:) Potom prišiel ešte jeden pištík, tak sme hrali voľačo iné, čo sa viacej podobalo na futbal. Strašne sa mi to páčilo, ale neviem, ako to bude fungovať, keď nás tam bude stále tak málo. Okrem toho som sa dnes bola opýtať, či by som sa nemohla prepísať na iný termín, konkrétne na dnes večer (na obed mi do toho vliezla francúzština), ale keď som išla okolo haly plnej hrajúcich futbalistov, ani som to neskúšala. Tam by som si ani nevrzla, boli príliš rýchli a príliš dobrí:)

Zase raz jazykovka: tá francúzština ma riadne napálila. Oni si pri robení rozvrhu určite našli môj školský, a všetko narúbali presne tam, kde mám nepreložiteľné hodiny! Skontrolovala som si aj rozvrh druhej skupiny, ale tá lepšia polovica predmetov je beznádejne prekrytá so školou (alebo futbalom), a vyzerá to tak, že sa budem musieť učiť o politickej situácii Francúzska, alebo nebodaj literatúru 18 storočia... také somariny, neni som ja matfyzák? Ja neviem, čo s tým urobím, futbal naozaj chcem, už sa pomaly presviedčam o tom, že tá politika nemusí byť až taká zlá...

Prázdniny: Okrem futbalu a jazykovky mám tento týždeň prázdniny. Už som si začala čítať Seizmológiu 3 z alma mater. Tento predmet má len 20 stranové skriptá, čiže toho netreba veľa čítať, ale na druhej strane všetko, čo sa nedočítam, si budem musieť domyslieť. Takže až tak sa z toho neradujem. Hlavne keď ja nikdy neviem, čo konkrétne si treba domyslieť, a väčšinou sa to dozviem práve na skúške 0:)

Tento týždeň by som chcela stihnúť nejakú kultúru, na intráku budú premietať Black Swan (neviem, v akom jazyku), pozriem si.

Majte sa:)